O chvíľkach, ktoré by si každá z nás mala nájsť

ako na jarnu unavu (2)

„Kedy si si naposledy našla chvíľku pre seba?“ opýtala som sa včera kamarátky. Okrem toho, že mi odpisovala na facebooku len sporadicky, naháňala dieťa po obývačke a v duchu rozmýšľala nad tým, čo bude zajtra variť. Takéto multitaskingové situácie pozná hádam každá z nás. Častokrát robíme viac vecí naraz, odpisujeme na správy a pritom raňajkujeme alebo v mysli riešime niekoľko pracovných problémov, kým prechádzame od regála k regálu a do košíka bez rozmyslu hádžeme potraviny.

„Ani si nepamätám“, prišla po hodnej chvíli jej odpoveď na otázku, na ktorú som už takmer zabudla. Vtedy som si uvedomila, že žiť multitasking je náročné. Kolotoč, ktorý sa skladá z ranných vstávaní, myšlienok na prácu, povinnosti, partnera, deti, končí kedysi večer pred spaním. Omyl, nie nekončí. Len sa stáva súčasťou našej existencie, pomaly preniká do každej sféry spoločne so stresom.

Nie je tak dávno, čo som cítila niečo podobné. Pred pár dňami na mňa doľahlo niekoľko povinností naraz. Ako freelancer rátam s tým, že víkendy sú pre zamestnaných a že ak to je potrebné, budem pracovať aj do jednej v noci. A tak to aj je. Chvíľky pre seba sa stali len zbožným želaním. Našťastie, v takýchto situáciách počúvam svoje kontrolky a cítim, kedy mám ozaj dosť. Predstavila som si, čo najhoršie sa stane, ak začnem pracovať o hodinu neskôr alebo na chvíľu vypnem?

No hádajte čo?

Nič.

Teda, nič zlé. Stane sa len to, že venujem chvíľu sebe. Zhlboka sa nadýchnem a vydýchnem stres. A presne to môžete skúsiť aj vy. Ľahkosť nedeľného rána je na takýto me time ako stvorená. Dať si čaj, chvíľu len tak počúvať ticho, prečítať si pár strán v knihe, ležať o trošku dlhšie vedľa svojej lásky, urobiť si raňajky do postele. Jednoducho odložiť povinnosti o hodinu neskôr. Nie, tá hodina vám chýbať nebude. Ak doprajete čas sebe, vráti sa vám to. Sľubujem...

Autor: Daniela Slávik